reklama

Ako som odišiel

Zvoní mi telefón. Rýchlo odbehnem od otvoreného kufra a vrhnem sa po ňom.  „Už som tu!“ ozve sa z druhej strany hlas kamaráta taxikára, ktorý ma vezie ku obchodnému centru. Tam na mňa čaká spolužiak, s ktorým ideme na pol roka do Španielska študovať. Zložité presuvanie sa začne a skončí až o niekoľko, skutočne únavných, hodín. Milujem cestovani ale iba pokial trvá menej ako 4 hodiny.  „Chvíľku počkaj musím sa dobaliť.“ Oznamujem taxikárovi a nohou sa snažím natlačiť do mojej batožiny ešte zopár nepostradatelných vecí. Pričom komicky poskakujem s čoho by dozaista mala moja sestra zabavu keby bola doma. Idem na pol roka a tak nesmiem  nič zabudnúť. Kompresia je veľmi dôležtá súčasť balenia. Všetko robím v strese na poslednú chvíľu ako vždy ale som čiastočne pobalený, takže sú to iba také maličkosti ako napríklad holenie a zopár učebníc.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

 Nestihnem si ani uvedomiť, že odchádzam, že pol roka nikoho a nič na čo som zvyknutý neuvidím. Možno som sa s tým všetkým už rozlúčil keď sme sa snažili odísť po prvý krát. Znemožnil nám to sneh, ktorého bolo nad technické možnosti našeho Bratislavského letiska, čo si vynútilo niekoľko dňové meškanie.

 Batoh a batožinu vyhodím pred dvere a ešte raz skontrolujem celý byt. Som doma sám. Vydýchnem si, zabuchnem dvere, zamknem všetky zámky a nahádžem veci do výťahu, možno trocha hlučnejšie ako je vhodne na túto rannú hodinu. Je 4:30.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Keď otvorím vchodové dvere nášho predpisovo klasického paneláku zima my vyrazí dych. Prebrodím sa smerom k parkovisku. Všade je snehu po kolená a stále padá ďalší. Akoby my opäť chcel znemožniť odlet. 

  Usmiaty Janík (taxikár-kamarát) mi pomôže nahádzať veci do auto a „padáme“. Janík mi dáva zopár zaručených rád ako zbaliť španielske dievča a kopec ďalších rád, ktoré mi skutočne umožňujú prežiť odchod. Počúvam ho a cez rameno sa pozerám na miesta kde by mal byť trenčiansky hrad. Sneží však tak husto že vidím iba zopár svetiel, ktoré za normálneho počasia zvýrazňujú jeho krásu. 

 Batožina putuje s auta do auta a ja si posledný krát podám ruku s kamarátom a sadám si do ďalšieho auta. Môj spolužiak (Jano) mi niečo hovorí ale akosi to všetko ide mimo mňa. S výrazu vytuším, že hovorí o tom ako sneží, a že je pravdepodobné, že aj dnešný pokus vyjde na zmar. Usmejem sa a potom sa nechám oddať únavou a za monotónneho zvuku Škody Felície 1,3 zaspávam. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Zobudím sa až pred letiskom. Je 6 hodín. Opäť vyťahujem kufre a vchádzame do letiskovej  haly. Kopec ľudí a veľa hluku. Nenávidím masy ľudí. O chvíľu nás odbavia a po mojich otázkach či skutočne dnes odletíme sa na mňa zamestnankyňa osopí, že ako to môže vedieť. V duchu ju posielam po lopatu a odhŕňať pristávaciu dráhu. 

 Ešte sa prišla rozlúčiť spolužiačka s Bratislavy. Vytiahne ma pred halu a zapáli si cigaretu. Kecáme o hlúpostiach a vôbec mi nevadí ta prekliata zima aspoň tu nie je tak veľa ľudí. Objatie. Sľub, že sa vrátim celý a zdravý a potom už prechod colnicou a tranzitná hala. 

 Som nervózny. Sadneme si s Janom vedľa Španielsko-Slovenskej rodiny a trocha zmätene obaja počúvame ten jazyk. Pozriem sa na Jana a vidím v ňom to isté čo je skryté aj v mojich očiach. Strach. Dokážem to? Nesklamem svoju rodinu, profesorov a hlavne seba? Kašlať na to nech je to dobrodružstvo. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Presunieme sa k lietadlu. Po vzore mojej mamy skontrolujem predné koleso a pozriem sa do kokpitu na pilota. Taký malý rituál, ktorý vymyslela aby sa nebála lietať. Robím to iba zo zvyku. Nastúpime zadnými dverami. Poprosili sme aby nám dali lístky k oknu. Jano letí po prvý krát a tak chcel aj niečo vidieť. Mne je to celkom jedno lebo som opäť začal cítiť únavu. Zaistíme si bezpečnostné pásy. Lietadlo sa chvíľu pofľakuje po letisku a potom cítime trhnutie a zatlačenie do sedačiek potom ešte zopár nárazov a potom už iba mäkký let. 

 Ešte jeden pohľad na slovenskú zem. Zaspal som 

 Je 11. február 2006 a ja sa v spánku lúčim so Slovenskom.

 

Jaroslav Bacovsky

Jaroslav Bacovsky

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som ten kto do Vás nechtiac sotil, ked ste sa ponáhlali z práce po preplnenom chodníku včera navečer. Áno, ten mladý chalan čo sa ospravedlnil a rýchlo sa ponáhľal dalej. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu