Bloghttp://bacovsky.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskTulák z Blasco Ibaňez (bacovsky)Je už skoro deväť hodín keď sa na ulici ženú prúdy ľudí do práce či kamkoľvek inam. Zobudí sa na pocit smädu. Leží pod výkladom obchodu a ľudia ho obchádzajú širokým oblúkom. Zapácha a ako každé ráno je to oveľa horší puch ako deň pred tým. Musí sa ísť dnes osprchovať ale vlastne nevie či sa mu bude chcieť na tú pláž vôbec ísť. Aj tak to nemá zmyslel. Keď sa opije svoj smrad necíti a ani mu neprekáža, že sa mu ľudia vyhýbajú veď načo sa s nimi baviť aj tak sú iba odpadom ako on.  Mon, 31 Jul 2006 01:26:31 +0200http://bacovsky.blog.sme.sk/c/56922/Tulak-z-Blasco-Ibanez.html?ref=rssNeskutočne reálne (bacovsky)             Zopár prvých dní bolo značne hektických. V bývali sme v byte spoločne s odchádzajúcimi spolužiakmi, bolo nás osem a pokiaľ sa dalo každý deň sme boli čo najviac mimo bytu. Veľa ľudí a málo miesta spôsobilo aj zopár konfliktov, ktoré sa ma našťastie netýkali. Samozrejme som to aj celkom chápal lebo som sám bol značne podráždený keď som permanentne doslovne o niekoho zakopával alebo sa zrážal s niekým niekde medzi kuchyňou a chodbou. Nevedel som si dosť dobre predstaviť ani to, ako tu budem s tými zostávajúcimi tromi ľuďmi žiť ešte niečo menej ako 150 dní.  Sun, 30 Jul 2006 19:13:30 +0200http://bacovsky.blog.sme.sk/c/56897/Neskutocne-realne.html?ref=rssDobrý večer Valencia (bacovsky)           Opäť ma prebral reproduktor. Tento krát to však bolo vo vlaku. Vlak sa pomaly blížil do stanice Valencia Nort. Rozospato som uvažoval, ako si chytíme taxík a ako sa konečne osprchujem v byte, ktorý nám bude domovom po niekoľko nasledujúcich mesiacov                           Vlak začal brzdiť a o chvíľu sme prudko narazili o zarážky na konci trati. Vyhodilo ma pri tom zo sedadla a len tak tak som sa udržal aby som nespadol na pána sediaceho oproti. On sa iba usmial keď videl ako sa snažím udržať balans.Sun, 16 Jul 2006 14:24:11 +0200http://bacovsky.blog.sme.sk/c/55435/Dobry-vecer-Valencia.html?ref=rssPrvé dotyky (bacovsky)         „Vážené dámy a Vážení páni, hovorí kapitán.“ ozvalo sa s reproduktorov nad mojou hlavou a tento zvuk ma vytrhol z môjho sladkého spánku. „Práve prelietame nad Milánom...“ pokračoval  kapitán v reproduktore a ja som mal chuť ísť ho požiadať aby hovoril trocha tichšie alebo poprípade, agresívne vytrhnúť ten repráčik nadomnou, aby som ho utíšil.Fri, 14 Jul 2006 08:25:51 +0200http://bacovsky.blog.sme.sk/c/55255/Prve-dotyky.html?ref=rssAko som odišiel (bacovsky)              Zvoní mi telefón. Rýchlo odbehnem od otvoreného kufra a vrhnem sa po ňom.                         „Už som tu!“ ozve sa z druhej strany hlas kamaráta taxikára, ktorý ma vezie ku obchodnému centru. Tam na mňa čaká spolužiak, s ktorým ideme na pol roka do Španielska študovať. Zložité presuvanie sa začne a skončí až o niekoľko, skutočne únavných, hodín. Milujem cestovani ale iba pokial trvá menej ako 4 hodiny.            „Chvíľku počkaj musím sa dobaliť.“ Oznamujem taxikárovi a nohou sa snažím natlačiť do mojej batožiny ešte zopár nepostradatelných vecí. Pričom komicky poskakujem s čoho by dozaista mala moja sestra zabavu keby bola doma. Idem na pol roka a tak nesmiem  nič zabudnúť. Kompresia je veľmi dôležtá súčasť balenia. Všetko robím v strese na poslednú chvíľu ako vždy ale som čiastočne pobalený, takže sú to iba také maličkosti ako napríklad holenie a zopár učebníc. Thu, 13 Jul 2006 16:42:23 +0200http://bacovsky.blog.sme.sk/c/55201/Ako-som-odisiel.html?ref=rssPrečo sa všetko zmenilo? (bacovsky)            Prečo sa všetko zmenilo? Prečo sú odrazu všetci moji kamaráti a známy tak iný?  Veď som bol preč iba necelých päť mesiacov a zrazu sa neviem začleniť? Zrazu sa mi zdá, že sú všetci úplne ale úplne iný. S málo kým si mám čo povedať a ľudia, s ktorými som ešte pred časom dokázal konverzovať celé nekonečné hodiny, mi nerozumejú.Fri, 07 Jul 2006 03:01:04 +0200http://bacovsky.blog.sme.sk/c/54450/Preco-sa-vsetko-zmenilo.html?ref=rss